V prvom kole voľby nebol zvolený žiaden kandidát.
Poslanci dnes riaditeľa RTVS nezvolili, do druhého kola postupujú Rezník a Mika. Podľa informácií Omédiách.com Jaroslav Rezník dostal 73 hlasov, za Václava Miku hlasovalo 53 poslancov, za Ruttkaya 5 poslancov a za Zuzanu Ťapákovú jeden poslanec. "V prvom kole nebol zvolený žiaden kandidát a postupujú dvaja - Rezník a Mika," povedala podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. Opakovaná voľba sa bude konať v utorok o 11 hodine. Rezníkovi tak ušlo víťazstvo o jeden hlas, keďže k zvoleniu je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. V miestnosti bolo 147 poslancov.
Najväčšiu proklamovanú podporu poslancov rady mal tesne pred voľbou súčasný šéf TASR Jaroslav Rezník. Podporu mu prisľúbili poslanecké kluby Smeru a SNS. Jasné nie Rezníkovi zopakovala viackrát strana Most-Híd, ktorá oznámila, že sa rozhoduje medzi Zuzanou Ťapákovou a Michalom Ruttkayom. Tesne pred voľbou dala svojim poslancom voľnú ruku. Strana Borisa Kollára pred voľbou oznámila, že podporí Václava Miku, podporu Mika získal pravdepodobne aj od poslancov OĽaNO.
Odporúčame aj: Rezník vidí vzor v BBC, poslanci mu pripomenuli jeho kauzu s proputinovským Sputnikom
Odporúčame aj: Mika: RTVS bude mať štyri televízne stanice, pätnásť rozhlasových
Kto je Václav Mika?
Riaditeľom RTVS sa stal v roku 2012, jeho hlavným protikandidátom bol Rezník.
Mikovi sa podarilo zvýšiť sledovanosť aj dôveryhodnosť RTVS. Rozbehol tvorbu, priniesol viacero nových vlastných formátov. Mal zabezpečené príjmy nielen na základe zmluvy RTVS so štátom, ale aj na základe dodatkov. Počas jeho funkčného obdobia sa zvýšila dôveryhodnosť spravodajstva a publicistiky. Odolával politickým tlakom, ktoré kritizovali diskusné formáty ako Večera s Havranom alebo O 5 minút 12. Na druhej strane nemal problém odvysielať viacero straníckych akcií a dal priestor v RTVS predvolebný maskotom Smeru – Martinovi Nikodýmovi a Petrovi Marcinovi či režisérovi Smeráckych mítingov.
V STV pracoval ešte pred revolúciou. Začínal tam v roku 1987. November ho zastihol ako podpredsedu SZM v STV, predsedom bol jeho vtedajší priateľ Pavol Rusko. S Ruskom bol po udalostiach v roku 1989 členom ponovembrového organizačného výboru STV.
V roku 1992-1994 bol riaditeľom kancelárie STV a krátko aj jedným zo štatutárov STV. Po príchode Jozefa Darma do vedenia z STV odišiel. V období od roku 1994 až 98 bol riaditeľom a konateľom mediálnej agentúry PSMA, ktorá pre SRo predávala reklamu, v čase keď rozhlasu šéfoval Rezník, ktorý rozviazal zmluvu s PSMA.
V roku 1999 zakladal rádio Expres, ktorému šéfoval až do roku 2006. V roku 2006 sa stal šéfom Markízy. Bolo to v čase, keď Pavol Rusko stratil vplyv v TV Markíza a televíziu ovládla spoločnosť CME. S jeho príchodom sa výrazne zmenilo spravodajstvo, ktoré pred tým slúžilo aj politickým cieľom Ruska, stabilizoval upadajúcu sledovanosť Markízy. Od roku 2011 podnikal vo vlastnej spoločnosti Milestone group, ktorá sa zaoberá reklamou, marketingom ale aj lobingom.
Kto je Jaroslav Rezník?
Rezník v minulosti poslúžil HZDS aj SNS. Bol dvakrát po sebe zvolený za riaditeľa Slovenského rozhlasu, Trikrát za riaditeľa TASR a dvakrát neúspešne kandidoval za šéfa STV/RTVS. Len pár mesiacov pred voľbami sa zviditeľnil tým, že dal polovicu portálu tlačovej agentúry firme blízkej Slavii Capital a podpísal zmluvu s proputinovskou agentúrou Sputnik, ktorá je označovaná ako jeden z hlavných dezinformačných webov napojených na Kremeľ. Po vlne kritiky od zmluvy odstúpil.
Rezník študoval v Prešove na Filozofickej fakulte. Mediálnu kariéru odštartoval v roku 1993, keď sa stal riaditeľom Regionálneho štúdia rozhlasu v Košiciach. V roku 1997 ho parlament za vlády Vladimíra Mečiara zvolil vo veku 31 rokov za ústredného riaditeľa rozhlasu. V tom čase mal silné väzby na HZDS. Krátko po zvolení ho preslávila návšteva v centrále HZDS. Údajne tam chodil ako riaditeľ pravidelne, sám priznal len jednu návštevu, krátko po volebnej noci, kedy HZDS prišlo o moc. Neskôr to označil za veľkú chybu. Návštevy HZDS neboli jeho jediným problémom. Redaktori sa sťažovali a Rezníkovo zasahovanie do spravodajstva a cenzúru. Známy bol protestný list v roku 1998, pod ktorý sa podpísalo až 26 redaktorov spravodajstva. Tvrdili, že „objektívnejšie a pluralitnejšie spravodajstvo rozhlasu oproti Kubišovej STV nebolo zásluhou, ale napriek vedeniu SRo."
V roku 2005 po skončení funkčného obdobia nastúpil za Františka Tótha pôvodne z ANO na ministerstvo kultúry ako štátny radca, istý čas tam pôsobil aj po zmene vlády za Mareka Maďariča. V roku 2007 bol zvolený za generálneho riaditeľa TASR a opakovane v roku 2014. Za jeho obdobia bola predaná budova TASR aj s pozemkom pod ňou skupine J&T a Rezník presťahoval TASR do priestorov J&T. Najsilnejšiu proklamovanú podporu mal od SNS. Práve SNS mala hlavne pred parlamentnými voľbami v agentúrnom servise v porovnaní s inými mimoparlamentnými stranami nadštandardný mediálny priestor.