Časopis a galéria v jednom – to je SADO 3, špecifický public art, ktorý vydáva výtvarníčka Dorota Sadovská ako svoj autorský projekt.
Pre svoju jedinečnú „výstavu" vybrala už po tretí raz formu ženského lifestylového časopisu s podtitulom Už nedepiluj! Kultivuj sa. Sto strán napĺňajú fotografie a texty významných slovenských aj zahraničných autorov. Uvedenie SADO 3 s osobnou účasťou autorov sa uskutoční v utorok 21. apríla 2015 o 18.00 hod. v galérii Nedbalka na Nedbalovej ulici v Bratislave a od nasledujúceho dňa začne vydavateľstvo Slovart s distribúciou jeho slovenskej aj anglickej verzie.
„Projekt vznikol z potreby vytvorenia platformy pre komunikáciu s divákom, ktorý bežne do galérie nepríde a súčasné výtvarné umenie cielene nevyhľadáva. I z tohto dôvodu vizuálna stránka časopisu odkazuje na life-stylový alebo módny časopis, ktorého vizuál dokáže osloviť veľké množstvo náhodných divákov. Zároveň ide o autorský nekomerčný projekt, ktorý je špecifickou formou public-artu, umenia vo verejnom priestore. Je registrovaný a distribuovaný klasickou formou periodika," povedala o svojom projekte autorka Dorota Sadovská.
Časopis prezentuje pútavou formou autorkinu tvorbu predovšetkým z obdobia posledných piatich rokov tematicky naviazanú na telesnosť, módny priemysel a presahy fotografie do trojrozmerného priestoru. Tomuto zameraniu patrí aj obálka SADO 3, autorom textu na nej (ako aj základného hedlajnu Už nedepiluj! Kultivuj sa.) je básnik Ivan Štrpka. V časopise sa nachádzajú reflexie na autorkinu tvorbu v podobe textov, rozhovorov popredných domácich a medzinárodných teoretikov umenia, literátov a fotografov.
Okrem Ivana Štrpku do časopisu Doroty Sadovskej prispeli: Mila Haugová, Manfred Chobot, Anne Ring Petersen, Katarína Bajcurová, Lucia Miklošková, Diana Majdáková, Viktor Čech, Šymon Kliman, Tono Stano, Rudo Fila a mnoho ďalších.
Od vydania časopisu SADO 1 (plným názvom SADO – VSKA) uplynulo presne desať rokov. Prvé dve zrealizované čísla (2005, 2007) vyvolali množstvo reakcií, o čom svedčia nielen početné ohlasy v médiách, ale aj časté citácie a uvádzané zdroje v odborných knižných publikáciach. SADO pomenúvajú ako originálnu formu galérie, výstavy na papieri, či ako katalóg alebo antológiu reakcií.
V roku 2006 maliar, Prof. Dezider Tóth o SADO 1 okrem iného napísal: „Realizovaný projekt Doroty Sadovskej SADO 1 / Jar 2005, pokladám v slovenskom priestore za jedinečný pokus ako prelomiť existujúcu bariéru medzi tými, ktorí umenie vytvárajú a tými, ktorým je adresované. Voľba podoby „ženského časopisu" nebola samoúčelná. Vychádzala z dlhoročných autorkiných koncepcii, z práce s viacerými médiami (maľba, video, fotografia, inštalácia), ale predovšetkým zo skúmania akou „aurou" vstupuje dielo do konkrétneho priestoru – fyzického aj sociálneho, či politického. Prirodzenou súčasťou takéhoto záujmu je aj vstupovanie a zasahovanie umením do života. Pripravovaný projekt SADO ako aj profesionálne nároky autorky sú zárukou kvalitného výsledku." Aurel Hrabušiský označil projekt po vydaní prvého čísla za nový počin v už desaťročia trvajúcom úsilí o prenikanie umeleckého diela či umeleckého gesta do verejného priestoru. "Na tento počin má autorka viacero osobných predpokladov, vie osloviť nielen intelektuálne, ale aj spodné vrstvy vedomia svojich vnímateľov, dokáže byť relatívne populárna a zároveň zaujať snobské a intelektuálne publikum," napísal Aurel Hrabušický.
SADO 1, SADO 2 ako aj informácie k aktuálnemu tretiemu číslu budú postupne dopĺňané na internetovej stránke autorky www.sadovska.sk.
