Foto: Stanislav Honzík
Na festivale v Karlových Varoch mal dnes premiéru nocý česko-slovenský film Úsvit, z dielne produkčnej spoločnosti Barletta CZ a slovenskej DNA Production.
Réžiu má v rukách Matej Chlupáček, držiteľ Českého leva a Ceny českej kritiky za seriál Zrádci. Scenárista Miro Šifra dramatický príbeh s kriminálnou zápletkou zasadil do roku 1937. Dej začína vo chvíli, keď do slovenského mesta Svit prichádza tehotná lekárka Helena v podaní Elišky Křenkovej so svojím manželom, riaditeľom továrne (Miloslav König). Ten má spolu s ďalšími ľuďmi postaviť podľa vzoru Zlína nové „baťovské“ mesto. Ich plán naruší nález mŕtveho hermafroditného novorodenca v areáli továrne. Úsvit je jedným z titulov v hlavnej súťaži tohtoročného festivalu.
"Snažil som sa urobiť moderný dobový film s témou, ktorú by v niektorých krajinách nebolo možné natočiť," uviedol pred premietaním režisér Chlupáček.
Hlavná postava Heleny podľa režiséra po celú dobu príbehu robí chybu, keď sa snaží osobu s nevyjasneným rodom, ktorej chce pomôcť, natlačiť do svojho sveta. Scenár aj verzia strihu boli konzultované s transgender komunitou. Richard Langdon, ktorý vo filme hrá transgender rolu, je transgender aj v skutočnosti, a scenár pripomienkoval.
Filmári točili hlavne v Zlíne scény z interiéru fabriky. Všetko ostatné museli postaviť. Vzniklo tak mestečko vo veľkej hale v Slanom s domčekmi v pomere 1:7.
Mladý režisér a producent Matěj Chlupáček v roku 2013 debutoval snímkou Bez dotyku ako vôbec najmladší európsky režisér. Je tiež seriálovým režisérom, s Viktorom Taušom spolurežíroval úspešný a oceňovaný projekt Zradcovia. Svoj nový film definoval ako detektívku s hlavnou ženskou postavou, ktorá nie je policajtkou alebo vyšetrovateľkou, ale zatiaľ čo všetci ostatní si vytvoria závery podľa toho, čo sa komu hodí, ona jediná chce vypátrať pravdu.
"Baťovský svet pre nás reprezentuje relatívne striktné rozdeľovanie toho, čo robia muži, čo robia ženy, kam ženy patria a kam už by patriť nemali. Tým, čo Helena objavuje počas vyšetrovania, postupne rozkrýva rodové témy tej doby, postavenie ženy v spoločnosti, čo je stále aktuálna otázka,“ podotkol v jednom z rozhovorov Chlupáček.
