Prečo Rezníka komisia neodporúča a Búzu a Machaja áno? Pozrite si celé stanovisko komisie

Prečo Rezníka komisia neodporúča a Búzu a Machaja áno? Pozrite si celé stanovisko komisie Foto: VKM NR SR

Poradná komisia pre voľbu generálneho riaditeľa RTVS zaradila do kategórie odporúčaní kandidáti Tibora Búzu a Ľuboša Machaja, do kategórie prijateľní kandidáti Petra Badača a Ivana Goliana, a do kategórie neodporúčaní kandidáti Petra Janku, Jaroslava Rezníka, Vladimíra Semana a Daniela Živicu. Prinášame celé stanovisko komisie:

ZLOŽENIE PORADNEJ KOMISIE

Najvyšší kontrolný úrad SR - Ľubica Gazdová
Mimovládne organizácie, Memo 98 - Ivan Godársky
Zástupca štátnej správy so zameraním na hybridné hrozby a boj s dezinformáciami - Jakub Goda
Zahraničné médium, generálny riaditeľ ČT - Petr Dvořák
Slovenská akadémia vied, predseda SAV - Pavol Šajgalík
Registrované cirkvi, hovorca KBS - Martin Kramara
Rómska národnostná menšina, Úrad splnomocnenca pre rómske komunity - Iveta Duchoňová
Osoby so zdravotným postihnutím, Združ. na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR - Marián Horanič
Športová obec - Juraj Čurný
Kultúrna obec - Magdaléna Glasnerová
Akademická obec, Katedra žurnalistiky FiF UK - Anna Sámelová
Novinárska obec - Pavol Fejér
Maďarská národnostná menšina - László Juhász
Rada pre vysielanie a retransmisiu - Martin Dorociak
+ predseda komisie - predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá - Kristián Čekovský

ZARADENIE DO KATEGÓRIÍ (v abecednom poradí)

Tibor Búza

Predložil jeden z najkvalitnejších, ak nie vôbec najkvalitnejší projekt. Išlo zároveň o moderný projekt, s jasným časovou líniou realizovateľnosti. Je vidieť a cítiť, že kandidát pochádza z mediálneho prostredia a veľmi dobre pozná podmienky v RTVS a vie pomenovať jednotlivé dôležité oblasti verejnoprávneho média. Ide o kvalitného manažéra, ktorý pozná nielen prostredie verejnoprávnych, ale aj súkromných médií. Projekt Tibora Búzu zahŕňa všetky dôležité atribúty rozvoja verejnoprávneho média. Kandidát má víziu kam chce inštitúciu posunúť. Ide o top kandidáta aj z hľadiska prípravy a detailnosti projektu. Vízia rozvoja RTVS je pritom založená na reálnych finančných možnostiach, ktorými médium disponuje.

Kandidát má veľmi presnú znalosť programu RTVS a pozná tiež reálne náklady pri výrobe programov vo verejnoprávnom prostredí. Plánuje zlepšovať podmienky pre výrobu v internom prostredí RTVS a nastaviť súťažné podmienky pre výber námetov. Možným rizikom však je jeho zainteresovanosť v produkčnom prostredí i akceptácia stavu, že výrobu väčších relácií/šou v externom prostredí má v rukách niekoľko veľkých produkčných spoločností, nakoľko tých, ktoré by to vedeli robiť, viac neexistuje. Plány na rozvoj RTVS sú komplexné a kandidát ich zrozumiteľne odprezentoval na verejnom vypočutí. Projekt kladie zásadný dôraz na spravodajstvo RTVS. Uchádzač veľmi presne pomenoval problém súčasného stavu spravodajstva, predovšetkým z hľadiska autocenzúry. Uvedomuje si hodnotu redakčnej nezávislosti spravodajstva. Výlučil bulvarizáciu spravodajstva, ako aj jeho  (manipulatívnu) komentatívnosť.

Zaujímavé bolo jeho vyjadrenie, že sa nebude snažiť o falošnú pluralitu. Pozitívne sa dá hodnotiť aj ambícia posilniť zahraničnú časť redakcie a zvýšiť počet redaktorov vyslaných do zahraničia, redakciu ďalej posilniť o dátových analytikov a rešeršistov. Z hľadiska vysielania investigatívnej publicistiky je dôležité, že kandidát deklaruje posilnenie redakcie o post dramaturga. Takisto si uvedomuje súčasný problém investigatívy, ktorá sa podľa neho bojí tém. Zdôrazňuje, že má v pláne zlepšiť on-line pozíciu
verejnoprávneho média. Dôležité je, že dáva dôraz na synergiu a spoluprácu jednotlivých zložiek RTVS.

Pozitívnym aspektom projektu je dôraz na environmentálne zameranie RTVS, či dôraz na vznik samostatnej rómskej televízie. Rómska televízia má vzniknúť ako PPP projekt. Pozitívom realizácie PPP projektov môže byť aj to, že vysielanie RTVS by dostalo „európskejšiu“ tvár kvôli zapojeniu mimovládnych organizácií. Vznik rómskej televízie je dôležitý z hľadiska vzdelávania v rómskom jazyku a inklúzie rómskych komunít, ale aj kvôli zapojeniu sa skúsených ľudí z rómskych médií. Rizikom je, že ide o otvorený projekt, ktorý bude závisieť na finančnej situácii RTVS v budúcnosti.

Veľký dôraz kládol na rozvoj RTVS v online prostredí a na boj proti dezinformáciám, pričom v oboch oblastiach mal jasnú a konkrétnu predstavu ako to realizovať. Ohľadom vysielania pre menšiny kandidát plánuje rozvinúť multimodálny systém a plánuje ho používať vo forme titulkov v jazykoch národnostných menšín. Rozhlasové Rádio Patria považuje za dobre nastavené, negatívom však je, že kandidát neodprezentoval rozvoj menšinových kanálov a programov.

Jedným z nedostatkov je chýbajúca ambícia vplývať na presadenie zvýšenia koncesionárskych poplatkov.

V projekte tiež nebolo dostatočne zdôraznené, či v budúcnosti ráta s koncesionárskymi poplatkami ako s hlavným zdrojom finacovania RTVS. Ďalším nedostatkom sú spočiatku vyhýbavé odpovede na otázku k regulácii diskusných relácií, či nedostatočný dôraz na mediálnu výchovu. Ako negatívum sa tiež dá hodnotiť tendencia zrušiť samostatný športový kanál v prípade finančných problémov, nakoľko tým môže utrpieť prezentácia menej rozšírených športov a telesnej kultúry ako celku.

Kandidát by mal v prípade zvolenia rovnomerne upriamiť svoju pozornosť na televíznu aj rozhlasovú zložku. Tendencia vidieť televíznu zložku z programového hľadiska ako slabšieho partnera už v súčasnosti neplatí.

Kandidát jasným spôsobom deklaroval, ako sa v prípade zvolenia vyrovná s prípadným konfliktom záujmov.

Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „odporúčaní kandidáti.“

Ľuboš Machaj

V projekte veľmi kvalitne spracoval analýzu súčasného stavu RTVS. Je zrejmé, že kandidát disponuje veľmi hlbokou, dôvernou znalosťou verejnoprávneho média a to aj z hľadiska realizovateľnosti finančného nastavenia a modelu RTVS. Kandidát je známy v mediálnom prostredí, ukazuje sa ako veľmi kompetentný, ale pritom aj dostatočne pragmatický. Je tiež zrejmé, že je vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou integritou. Verejnoprávnosť vníma ako službu verejnosti. Vo vystúpení na verejnom vypočutí pôsobil veľmi presvedčivo. Ide o kvalitného a pripraveného kandidáta, ktorý konkrétne a vecne odpovedal na otázky na verejnom vypočutí. Kandidát disponuje nespochybniteľnou manažérskou výbavou, pôsobí seriózne, vyvážene a fundovane. 

Zaujímavým spôsobom prezentoval pohľad na to, ako by mohol generálny riaditeľ RTVS prispieť do diskusie o potrebných legislatívnych zmenách.

Projekt môže v porovnaní s inými pôsobiť konzervatívne a bez prekvapení. Chýbať tiež môže ambícia charakterizovať budúcu víziu rozvoja RTVS. Tomu zodpovedajú programové ciele kandidáta, napríklad ohľadom vysielania Trojky. Projekt je možné označiť za okamžite realizovateľný.

Kandidát si uvedomuje, že ústredným problémom súčasnej RTVS je spravodajstvo. Za prioritu označil deeskaláciu napätia vo vnútri RTVS, čo úzko súvisí so situáciou v spravodajstve. Kandidát sa vyslovil za návrat redaktorov, ktorí RTVS opustili počas krízy v rokoch 2018 a 2019. Jednoznačne chápe hodnotu nezávislosti spravodajstva vrátane nezávislosti redaktorov a editorov. Kandidát tiež rozumie investigatíve a má ambíciu prinášať žurnalistiku riešení a konštruktívnu žurnalistiku. Za negatívum sa však dá považovať cieľ skrátiť súčasnú minutáž spravodajstva, bez špecifikácie toho, čo by RTVS v danom slote vysielala a čo by mohli využiť komerčné televízie.

V programových návrhoch si ocenenie zaslúžia ambície v tvorbe vzdelávacích programov pre deti, boj proti hoaxom a koncentrácia na umenie a kultúru. Je evidentné, že ide o kandidáta aj osobne zameraného humanitným smerom.

Kandidát prezentoval ambíciu dostať značku RTVS do on-line priestoru. V projekte však chýbajú presnejšie podrobnosti ako tento cieľ dosiahnuť. Naopak, veľmi konkrétne odpovedal na otázku týkajúcu sa systému T-DAB. Zaujal tiež riešením problému distribúcie signálu, ktorú by platil štát. V oblasti menšinového vysielania chce kandidát zlepšiť šírenie menšinových programov a navrhuje, aby bola časť vysielania spravodajskej :24 v maďarčine. V projekte však nie je zmienka o jeho plánoch rozvoja Rádia Patria. Rómske vysielanie chce rozšíriť a to vrátane o nových rómskych redaktorov. Pôsobil presvedčivo v odhodlaní posunúť rómske témy na vyšší level tak, aby boli pre divákov a poslucháčov atraktívnejšie.

Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení do skupiny „odporúčaní kandidáti.“

Peter Badač

Kandidát predložil inovatívny, zaujímavý, moderný a svieži projekt. Otázna je jeho realizácia v praxi. Kandidát sa javí ako vhodný, chýba však výraznejšia manažérska skúsenosť. Nedostatok manažérskych predpokladov sa u kandidáta v tejto chvíli javia ako limitujúce. Napriek tomu uchádzač ukázal veľký potenciál.

V oblasti rozvoja spravodajstva prejavil určitú mieru naivity, čo zrejme súvisí s nedostatkom mediálnych skúseností. Prezentoval odklon od žurnalistiky konsenzu, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre spravodajstvo verejnoprávneho média z hľadiska príklonu k radikalizácii, resp. polarizácii. Idea otvorenosti spoločenskej diskusii je veľmi inšpiratívna, zásadne však záleží ako by došlo k jej praktickému uchopeniu v každodennom vysielaní. Výrazne stavia na formátoch podobným Milujem Slovensko a podobne, no absentuje prístup k programom o vede a poznaní. Výrazne a zaujímavo odprezentoval ciele ohľadom zamerania RTVS na mladého diváka. Kandidát kladie veľký dôraz na kreativitu a verejnoprávny obsah.

Kandidát nevedel konkrétne odpovedať na otázku ako si predstavuje rozvoj rómskeho vysielania a kam by ho zaradil z hľadiska bežného vysielania, ktoré nie je primárne určené pre národnostné menšiny. Veľmi pozitívna je ambícia zriadiť v RTVS inštitút vnútorného ombudsmana a taktiež zameranie RTVS na environmentálny manažment.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „prijateľní kandidáti.“

Ivan Golian

Veľmi kvalitne spracovaný projekt z manažérskeho hľadiska. Slabšou stránkou kandidáta je menšia znalosť mediálneho prostredia. Na druhej strane - počas verejného vypočutia dokázal odpovedať aj na viaceré otázky zvnútra RTVS. V projekte aj na verejnom vypočutí sa jasne ukázala jeho skúsenosť s riadením veľkých firiem a spoločností. Kandidát má výborné referencie a pracovný životopis. Projekt spracoval veľmi detailne a analyticky, napríklad z hľadiska správy o kontrole NKÚ v RTVS v roku 2021. Napriek tomu sa však pri verejnom vypočutí ukázalo, že oproti niektorým iným kandidátom má menší „drajv,“ či ťah na bránu, čo sa môže hodnotiť ako určitý nedostatok. Počas verejného vypočutia miestami odpovedal príliš všeobecne a pomáhal si manažérskym jazykom. Kandidát je veľmi kvalifikovaný manažér, môže však menej inšpiratívne pôsobiť na samotnú RTVS. Napriek tomu je cítiť, že sa snaží o naštudovanie problémov verejnoprávneho média.

Je evidentné, že projekt je tímovou prácou. Extrémne dôležité je, aký tím by si kandidát so sebou do RTVS priniesol. Zloženie tímu je v tejto fáze neznáme a nedá sa preto vyhodnotiť. Niektoré ambície formulované v projekte môžu byť veľmi ťažko zrealizovateľné.

Kandidát pri niektorých cieľoch obsiahnutých v projekte konkrétne nedokázal špecifikovať ako ich dosiahnuť. Napríklad pri pláne pozastaviť spravodajský a športový kanál chýba zrozumiteľne formulovaná časová vízia prípadnej revízie. Dokázal však veľmi jasne a precízne formulovať prístup k financovaniu RTVS.

Kandidát prezentoval jasné hodnotové a svetonázorové zameranie. To sa odzrkadlilo aj do odhodlania venovať pozornosti boju proti dezinformáciám a hoaxom.

V projekte a pri vypočutí zaujala myšlienka vzniku multimediálnej platformy, využitie technologických riešení napr. pre znevýhodnených divákov a poslucháčov. Kandidát mal z „manažérskej skupiny“ kandidátov najkvalitnejší projekt.

Deklaruje podporu vysielania pre národnostné menšiny a nechce znižovať jeho objem. V projekte však chýba viac podrobností o jeho plánoch s rozhlasovým vysielaním, aj z hľadiska vysielania pre menšiny. Čo sa týka rómskeho vysielania, kandidát sa na verejnom vypočutí vyjadroval príliš všeobecne a abstraktne. Z hľadiska športového vysielania nie je jasné, či športový kanál v budúcnosti chce, alebo nie. K pozitívam však patrí, že plánuje komunikovať so športovými zväzmi. Prezentoval zaujímavý nápad dať v športovom vysielaní priestor detským ligám a športu, čo by mohlo mať v súčasnej dobe úspech a bolo by pre divákov atraktívne.

Negatívnym aspektom prezentácie kandidáta bolo jeho tvrdenie, že verejnoprávne médium sa má prispôsobovať svojim divákom a poslucháčom. Kandidát plánuje až príliš verejnoprávnosť média otáčať do vzťahu poskytovateľ služby – zákazník. Pri tejto otázke sa ukázalo, že kandidát nemá predstavu, aké dilemy vo svojej práci riešia praktickí žurnalisti v spravodajstve. Toto zameranie musí byť veľmi citlivé vzhľadom na verejnoprávny obsah, ktorý je RTVS daný aj podľa zákona. V projekte chýba väčšie pochopenie pre verejnoprávne prostredie a môže vyznievať až príliš technokraticky. Kandidát tiež ukázal, že nemá prehľad aký typ investigatívy RTVS v súčasnosti vysiela.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „prijateľní kandidáti.“

Peter Janků

Projekt kandidáta ráta s radikálnym prepracovaním organizačnej štruktúry RTVS. Nepresvedčil však, že by ho bol schopný zvládnuť z manažérskeho hľadiska. Absentovala tiež prezentácia celej šírky tém a obsahov spojených s RTVS. Prezentácia projektu nepôsobila inšpiratívne a chýbala jej vízia. Niektoré nápady obsiahnuté v projekte, napr. platené weby RTVS, neboli argumentačne pokryté. Kandidát upozornil na problematiku predražených externých projektov a kládol dôraz na výrobu v internom prostredí. Vyjadril tiež ambíciu oživiť vnútornú výrobu v RTVS (napr. umelecké dielne) Pozitívom je rovnako plán vysielať programy a relácie pre národnostné menšiny v rámci bežného vysielania pre majoritu.

Napriek tomu, že projekt obsahuje viacero inovatívnych prvkov, vo všeobecnosti projekt nesúladil s formou jeho prezentácie na verejnom vypočutí. Napriek tomu, že kandidát v minulosti pôsobil ako šéf Rádia Devín, teda média pracujúcim s časovým manažmentom, sám pri svojej prezentácii časový manažment zvládnuť nedokázal.

Kandidát neadekvátnym a defenzívnym spôsobom odpovedal na osobné otázky ohľadom kontextu jeho manažérskej schopnosti, čo je pri kandidatúre na takúto funkciu samo osebe diskvalifikačné.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.“

Jaroslav Rezník

Je evidentné, že ide o veľmi schopného manažéra a znalca mediálneho prostredia. Napísal projekt, ktorý je z hľadiska kvality veľmi komplexný. Projekt vychádza zo skúseností kandidáta z vysokých manažérskych funkcií vo verejnoprávnych médiách a je programom kontinuity s jeho súčasným pôsobením. Projekt jasne definuje, že je nutné zmeniť financovanie RTVS, chýba však zameranie na spravodajstvo. Kandidát nedokázal definovať kam chce spravodajstvo posunúť a aký má byť jeho cieľ. Celkovo projektu chýba iniciatívnosť, inovatívnosť a ambicióznosť, čo je z hľadiska budúceho rozvoja RTVS vážna výhrada. Reakcie kandidáta na  verejnom vypočutí boli veľmi defenzívne. Ciele a plány zahrnuté v projekte nezodpovedajú výsledkom, ku ktorým kandidát dospel pri výkone súčasnej funkcie.

Kandidát je schopný riadiť RTVS, v súčasnosti sú však k dispozícii omnoho zdatnejší kandidáti po morálnej stránke, ktorí sú pritom porovnateľní v manažérskych zručnostiach a s omnoho vyšším spoločenským kreditom. Reputačná záťaž kandidáta je obrovská, až diskvalifikačná.

Kandidát sa počas pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa RTVS dopustil vážnych zlyhaní. Vážnym mínusom je, že sa ani na verejnom vypočutí nedokázal vyrovnať so zlyhaním v oblasti spravodajstva, čo by RTVS zaťažovalo aj v budúcnosti. Z manažérskeho hľadiska nevedel napríklad vysvetliť prečo neustále prejavoval dôveru voči bývalému šéfovi spravodajstva Vahramovi Chuguryanovi. Chýba reflexia masového odchodu redaktorov zo spravodajstva, ale napríklad aj manipulatívnej reportáži o súvislosti smrti človeka s vakcínou proti ochoreniu Covid. Z tohto hľadiska je kandidát neprijateľný. Chýba sebareflexia a aspoň náznak toho, že by sa dokázal posunúť ďalej.

RTVS trpí jeho pragmatizmom a schopnosťou dohodnúť sa na politickej úrovni prakticky s kýmkoľvek, kto ho podporí. V oblasti verejnoprávnych médií prechádza z funkcie do funkcie. Na niektoré otázky na verejnom vypočutí neodpovedal pravdivo.

Z hľadiska vysielania športu sa dá kvitovať ambícia prezentovať ho koncentrovane na jednom programe, ktorý chce určite zachovať. Zvýšil podiel rómskeho vysielania, nedokázal ho však posunúť na modernú úroveň. V projekte sa podrobne venuje národnostnému vysielaniu a dokázal napr. maďarské vysielanie počas svojho pôsobenia vo funkcii posunúť vpred. Chýba ambícia detailnejšie sa venovať kritickému mysleniu, boju proti dezinformáciám a kvalite spravodajstva.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.“

Vladimír Seman

Z projektu a prezentácie kandidáta na verejnom vypočutí nie je vlastne jasné, prečo sa rozhodol kandidovať. V projekte je uchopiteľná len téma prerozdeľovania peňazí v rámci RTVS medzi centrom v Bratislave a regionálnymi štúdiami. Nepokryl väčšinu tém týkajúcich sa verejnoprávneho média. Projekt skôr pôsobí ako slohová práca plná osobných, celoživotných krívd a zatrpknutosti.

Kandidát sa prezentoval výrokom, že Slovensko môže existovať bez RTVS, čo pôsobí značne neadekvátne. V projekte spomenul aj to, že národnostné vysielanie existuje aj v iných televíziách, ako v RTVS, čo nie je pravda. Projekt nespĺňa požadované kritériá kvality projektu riadenia a rozvoja RTVS. Ide o najslabší projekt z obsahovej aj z formálnej stránky.

Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.

Daniel Živica

Projekt a prezentácia na verejnom vypočutí sa niesli v duchu vágnych sloganov. Pri niektorých otázkach sa kandidát vyhýbal odpovediam a používal frázovité a šablónovité vyjadrenia.

Veľmi negatívnym momentom bola prezentácia oblasti verejnoprávneho spravodajstva, kde kandidát pripustil politický vplyv, resp. politické konzultácie a reguláciu politických diskusií. Z tohto hľadiska sa kandidát javí ako neprijateľný. Médium chápe predovšetkým technologicky a nie z hľadiska obsahu. Badateľné bolo nepochopenie konceptu nezávislosti verejnoprávnej inštitúcie. Nerozumie tiež pojmu verejnoprávnosti, predstavenému konceptu chýbal verejnoprávny kontext. Z verejnej prezentácie kandidáta išiel dojem, že nerozumie žurnalistike.

Problematicky a vágne odprezentoval tiež tému finacovania RTVS. Za pozitívum sa dá považovať ambícia priniesť prenosy z kultúrnych podujatí aj v jazykoch národnostných menšín. Kandidát na verejnom vypočutí nedokázal zodpovedať základné otázky týkajúce sa RTVS a rozvoja verejnoprávneho média.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.“