Ako režisér a filmový historik viem k akým deformáciám dochádzalo k zobrazovaniu obdobia Slovenskej republiky v slovenskom audiovizuálnom priestore rokoch 1939-45. Ide samozrejme najmä o obdobie komunistickej totality a normalizácie, počas ktorej sa určovalo nielen čo sa môže hovoriť, ale aj to kto o tom môže hovoriť. Situácia okolo filmu Garda mi príde ako absurdná paralela k tomuto obdobiu. Reakcia na film je plná nedoložených obvinení a vyslovených klamstiev. List historikov napríklad uvádza že ,, Najväčším problémom filmu je však účelová, niekedy až primitívna manipulácia s faktami, dokonca mnohokrát až mechanické preberanie dobovej propagandy totalitného režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Najlepšie o tom svedčí selektívny výber výpovedí účinkujúcich, bývalých členov HG a osôb, ktoré pracovali pre vtedajší režim (Kružliak, Pečúch, Tatran)".

Viac: Stanovisko historikov k dokumentárnemu filmu „Garda" o Hlinkovej garde na RTVS

Klamstvo je v prvom rade to, že list označuje vypovedajúcich za gardistov. Nikto z vypovedajúcich nie je členom HG , čo je zrejmé z titulkov uvedených vo filme. Ivan Štelcer ako jediný z vypovedajúcich bol členom POHG. To, že sa vo filme nachádzajú aj obete činnosti HG samozrejme pisatelia listu zabudli spomenúť. Ide o troch židovských preživších a dvoch českých občanov, ktorých rodiny boli vyhnané zo Slovenska. Takže pomer obetí a vypovedajúcich je päť a päť.. Dvaja boli členovia HSĽS a jeden člen Hlinkovej mládeže. Pisatelia listu taktiež tvrdia, že výpovede boli vyberané selektívne. Také niečo by ale mohli tvrdiť iba za predpokladu, že by poznali celý obsah výpovedi respondentov. Čo samozrejme nepoznajú. Napriek tomu tvrdia, že sme do filmu vybrali výpovede účelovo. Výčitka že film ,,preberá dobovú propagandu" mi príde ako žart. Ako inak by sa mohol zrealizovať film o manipulácii a propagande, ktorá viedla k spáchaným zločinom ak sa v ňom neukáže propaganda a manipulácia používaná v tomto období, ktorá predchádzala spáchaným zločinom a amorálnemu správaniu časti obyvateľsta. Najdôležitejšou úlohou filmu Garda bolo ukázať ako štát manipuloval pomocou propagandy myslenia Slovákov a čo táto manipulácia spôsobila.

List taktiež tvrdí, že autori filmu nekomentujú nepravdivé tvrdenia respondentov napríklad výpoveď šéfa pracovných táborov Júliusa Pečúcha, ktorý vo filme tvrdí, že vytvorenie pracovných táborov bol pokus zachrániť židovských občanov pred deportáciami do Poľska. Neviem prečo by mali autori niečo také vyvracať keď to nevyvracia ani účastník rozhovoru architekt Steiner ktorý tieto tábory pomáhal budovať a v inom filme ,,Medzi zaslepenými bláznami" vypovedá v tomto zmysle. V prospech Pečúcha vypovedali v povojnovom procese viacerí svedkovia a po ukončení procesu bol prepustený. Ak by sme chceli byť ako autori filmu tendenčný určite by sme do filmu umiestnili aj fakt o Júliusovi Pečúchovi po inšpekčnej ceste organizovanej Nemcami do koncetračného tábora v Poľsku, napísal správu v ktorej ako komisár pre pracovné tábory na Slovensku neodporúča vyvážanie židovských spoluobčanov do táborov zriadených Nemcami v Poľsku. Tento fakt, ktorý by ,,zlepšoval" obraz Pečúcha v očiach divákov autori vo filme neuviedli. Pritom sú obviňovaní z toho, že zlepšujú image HG a Slovenského štátu. Keby sa o niečo také snažili určite by tam takúto dôležitú informáciu použili čo, napriek tomu to neurobili. Naopak som v komentári uviedol že Pečúch svoju tzv. ,,pozitívnu činnosť" vykonával za úplatky.

Ďalšia výtka autorom, že nekomentujú ,, Kružliakovu výpoveď o tom, že sa v novinách nepísalo o deportáciách Židov v roku 1942, pričom on sám v tom čase stál na čele tlače a inštruoval novinárov, akým spôsobom majú o deportáciách písať." Pokladajú autori za vyslovene manipuláciu hraničiacu z manipuláciou ak nie účelovým klamstvom. Vo filme je zobrazené väčšie množstvo protižidovských textov z dobovej tlače ilustrujúce štátnu propagandu a manipuláciu obyvateľstva z dobovej tlače ktoré jasne dokazujú, že Kružliakove výpadky pamäte sú účelové. Fakt že bol šéfom tlače sme tiež nezamlčali. Bolo to uvedené v titulku pri mene pána Kružliaka.

Rovnako autorom filmu príde zarážajúce, že pisatelia listu tvrdia ,, HG v dokumente mnohokrát vystupuje ako organizácia so šľachetnými úmyslami." Ide opäť o všeobecne obvinenie bez konkrétneho uvedenia a citácii. Autori by boli radi keby pisatelia listu vo filme vyznačili konkrétne pasáže ktoré zobrazujú HG ako organizáciu ,,zo šľachetnými úmyslami". Nič také sa vo filme nenachádza a o nič podobné sa film ani autori neusilujú.

K účasti pána Kamenca na projekte. Navštívil som ho v Historickom ústave na Klemensovej v polovici mája. Išlo mi o overenie niektorých informácií , ktoré som plánoval použiť vo filme. Išlo mi o potvrdenie informácií z viacerých zdrojov ktoré sa vyskytovali vo výpovediach raspondentov pred úplnou finalizáciou filmu 4.júna keď som ho odovzdával na vysielanie do RTVS. Išlo napríklad o Júliusa Pečúcha a jeho účasť na inšpekčnej ceste zorganizovanej Nemcami do koncetračného tábora v Poľsku na ktorej si chcela Slovenská vláda overiť podmienky panujúce v táboroch do ktorých mali byť slovensky občania židovskej národnosti umiestnený. Pán Kamenec mi túto udalosť potvrdil. Taktiež som si overoval informáciu o demonštrácií kde občania židovskej národnosti demonštrovali za pripojenie Bratislavy k Maďarsku. Táto udalosť mi bola zo strany pána Kamenca potvrdená a je uvedená vo filme.

S doktorom Kamencom som konzultoval a overoval si u neho fakty, rovnako ako u ostatných ktorí sú uvedení v titulkách. Pri konečnej finalizácii filmu a realizácii titulkovej listiny som ho preto uviedol v časti "odborné konzultácie", nikde v titulkoch nie je uvedený ako spolupracovník. Ak sa takáto informácia niekde objavila nebola poskytnutá z mojej strany. Po uvedení filmu mi doktor Kamenec volal, že si nepraje aby bolo jeho meno v titulkoch uvádzane pretože s obsahom filmu a jeho vyznením nesúhlasí. Jeho žiadosť akceptujem a jeho meno z titulkov odstránim, pokladal som však za korektné uviesť, že som aj s ním uvedené fakty k filmu konzultoval a na tom samozrejme aj naďalej trvam. V každom prípade by som rád uviedol, že za informácie ktoré odzneli vo filme a za jeho konečné vyznenie som ako autor filmu zodpovedný iba ja. Nikto z odborných konzultantov ani rešeršerov nezodpovedá za obsah alebo vyznenie filmu.

Do dnešných dní bolo v slovenskej kinematografii zrealizovaných stovky filmov o komunistických odbojároch, povstalcoch a obetiach represálií režimu- politických oponentov, Čechov, Rómov, občanov Židovskej národnosti a iných. Bolo pre mňa zarážajúce, že za sedemdesiat rokov nedostali priestor pri zobrazovaní tohto obdobia aj ľudia ktorí boli súčasťou režimu, a ktorý sa tou či onou mierou podieľali na zločinoch spáchaných v tomto období. Ak dnes pisatelia listu tvrdia že niekto má väčšie a niekto menšie právo hovoriť o zobrazovanom období. Ako aj to že niektoré pravdy sú dôležitejšie ako iné, tak to považujem za návrat normálizácie do nášho rozmýšľania o našich dejinách a identite.

Ivan Ostrochovský