Print this page

Do Bratislavy príde známa talianska spisovateľka – Nadia Terranova – autorka knihy Zbohom prízraky Archív N. T.

V poslednom období sa s pribúdajúcimi titulmi talianskych súčasných autorov na slovenskom knižnom trhu objavujú v Bratislave čoraz častejšie aj samotní spisovatelia. Na úspešné literárne stretnutia s Michelou Murgiou, Donatellou Di Pietrantonio, Matteom Struckulom a naposledy s Paolom Giordanom nadviaže v utorok 24. septembra 2019 prezentácia románu Zbohom prízraky (Inaque, 2019), ktorá sa uskutoční v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici za osobnej účasti úspešnej autorky Nadii Terranovy. So svojou knihou o strate a ľudskej potrebe vyrovnať sa s ňou, sa dostala medzi piatich finalistov prestížnej ceny Premio Strega. Rodáčka zo sicílskej Messiny, ktorá žije a naplno tvorí v Ríme, pricestuje na Slovensko po prvý raz.

 

„V tomto dojímavom a hlbokom románe sa Nadia Terranova, podobne ako Odyseov syn Telemachos, vracia do svojho rodného mesta a do messinského domu svojho detstva, aby hľadala stopy po otcovi, ktorý akoby sa vyparil. Zmizol zo sveta, ale nie zo spomienok rozprávačky. ... Nadia Terranova sa na Ithaku – do Messiny – vracia, pretože prostredníctvom predmetov svojho detstva, vôní a  farieb mesta, atmosféry domu, ktorý sa matka rozhodla predať, sa konečne môže vyrovnať sama so sebou a s prízrakom neprítomného otca. Na kúsku mora medzi Skyllou a  Charybdou sa naposledy rozlúči s prízrakmi a dokáže ísť ďalej a zavŕšiť svoj smútok,“ týmito slovami novinár a spisovateľ Pierluigi Battista odôvodnil svoju nomináciu románu na Premio Strega 2019. Román sa nakoniec dostal medzi piatich finalistov najprestížnejšej talianskej literárnej ceny a získal aj hlavnú cenu Subiaco Città del Libro. Práva na preklad boli predané do 25 krajín, americké vydavateľstvo Seven Stories zverilo preklad románu do rúk Annie Goldstein, ktorá stojí za anglickými prekladmi kníh Eleny Ferrante.

„Taliansku literatúru som začala vydávať vďaka Elene Ferrante, ktorú som poznala z francúzskych a anglických prekladov. V každej knihe sú odkazy na ďalšie knihy, na literárnu tradíciu siahajúcu až do antiky, a postupne sa predo mnou začal odkrývať nesmierne bohatý vesmír súčasnej talianskej prózy. Stále mám pocit, že literatúra je prerozprávaním mýtu a myslím si, že Nadii Terranove sa to v románe Zbohom prízraky podarilo dokonale. Ak by som mala zhrnúť literatúru písanú talianskymi ženami do jedného obrazu, bola by to žena v izbe plnej vecí zapadnutých prachom. Elsa Morante takouto scénou začína svoj opus magnum Dom luhárov a ukazuje spôsob, ako prerozprávať život prostredníctvom vecí a tiel, ktoré vo svojej podstate všetci presahujeme,“ uviedla vydavateľka Aňa Ostrihoňová.

Román vyšiel v taliančine v septembri 2018 a v decembri toho istého roku sa ocitol v rebríčku kultúrnej prílohy Lettura denníka Corriere della Sera medzi desiatkou najlepších kníh roku 2018. Je to intímny príbeh presiaknutý množstvom autobiografických čŕt. Ako povedala o svojej knihe Nadia Terranova, inšpiráciou pre román bol práve dom, ktorý sa veľmi podobá tomu jej. Dom považuje za najautobiografickejšiu časť knihy. Stáva sa jednou z ústredných postáv románu, hlavná hrdinka sa doň vracia, aby zúčtovala so svojimi démonmi, rituálnym spôsobom vypustila džina z  fľaše na mieste, kde sa stierajú hranice medzi životom a smrťou, pevninou a vodou, detstvom a dospelosťou, vášňou a  rutinou manželského života. Príbeh o hľadaní vlastnej identity naberá kontúry antickej tragédie na mieste, kde sú prítomné tiene postáv gréckej mytológie.

„Udalosti príbehu sa odohrávajú na konci septembra, v meste nasiaknutom poslednými zábleskmi leta a uprostred nich ožíva všetko, čo Ida kedysi zanechala ako šaty v zásuvkách vyblednutých časom, hračky uväznené v čiernych plastových vreciach, rozhovory so susedmi, s kedysi najlepšou priateľkou, ktorá ju dnes však netaktne a v chvate odstrčí, a ona si uvedomuje, že dovolila utrpeniu, aby sa úplne zmocnilo jej života a prebývalo v nej. („Ja a mama sme boli rodina, akoby sa nebolo nič stalo, ale boli sme zvláštne, pretože ne­vysloviteľné veci sa stali práve nám. Plynutie času bolo pre mňa vždy veľmi unavujúce.“) Román o strate, ale aj o hĺbke ľudskej duše, ktorá i napriek utrpeniu odoláva vďaka zmyslu pre dobro, ktoré je v každom z nás,“ napísal o knihe Marco Gerbi z Talianskeho kultúrneho inštitútu.

Nadia Terranova sa narodila v roku 1978 v Messine, tam vyštudovala Filozofickú fakultu a získala doktorát v odbore Súčasných dejín. V roku 2003 sa presťahovala do Ríma, kde žije a naplno sa venuje svojej spisovateľskej kariére. Spomedzi detských kníh, ktoré jej vyšli od roku 2012, môžeme spomenúť titul Bruno, chlapec, ktorý sa naučil lietať, inšpirovaný životom poľsko-židovského spisovateľa Bruna Schulza. Jej prvý román Roky naopak (Gli anni al contrario, Einaudi, 2015) označil Roberto Saviano za jednu z najlepších kníh roka a získal niekoľko talianskych cien ako Bagutta Opera Prima, Brancanti, Fiesole alebo Grotte della Gurfa.