Prezident Andrej Kiska vo štvrtok pozval na stretnutie do Košíc prezidentov a prezidentky krajín tzv. Bukureštskej deviatky (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko) a generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenbega.
Účastníci stretnutia prijali spoločnú deklaráciu, ktorej text je priložený nižšie.
„Dnes sa Košic stali centrom strednej Európy, mohli sme tu privítať prezidentov deviatich krajín, ktorí spoločne reprezentujú skoro 100 miliónov obyvateľov. Takisto som veľmi rád, že som mohol dnes privítať v Košiciach aj generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie.
V tomto formáte sa stretávame nielen ako kolegovia, ale hlavne ako spojenci a priatelia. Nie je to naše prvé stretnutie v tomto formáte a som veľmi rád, že sme sa po dlhšej dobe stretli v plnej zostave.
Základnou úlohou štátu a nás politikov je zaistiť bezpečnosť pre našich občanov, a tiež dosiahnuť, aby investície do obrany mali zmysel. Aby sa pretavili do pocitu silnejšieho bezpečia pre našich občanov. Dnes sme sa stretli, aby sme pokračovali v našich diskusiách o tom, čo nás z pohľadu bezpečnosti trápi. Aby sme zdôraznili, že veľmi citlivo vnímame hrozby, ktorým buď jednotlivo, alebo kolektívne čelíme. Najmä tie z východu, pravdaže. Ale tiež tie hrozby, ktoré prichádzajú s pokrokom, novými technológiami alebo zneužívaním informácií.
Naše postoje, naše názory sú vyjadrené v spoločnej deklarácii, ktorú sme dnes prijali. Tento rok máme viacero dôvodov na stretnutie. Tak ako Slovensko, všetky krajiny Bukureštskej deviatky si pripomínajú 15 alebo 20 výročie vstupu do Severoatlantickej aliancie. Zároveň si tiež pripomíname 70 rokov od vzniku Severoatlantickej aliancie. Preto bolo dnešné stretnutie dobrou príležitosťou hovoriť nielen o našej bezpečnosti, ale aj o tom, čo pre nás a našich občanov členstvo a spojenectvo znamená.
Obrana a bezpečnosť nie sú samoúčelné. Dnes sa nám darí, prosperuje, źijeme v mieri, naši občania sa môžu slobodne rozvíjať. A to všetko aj vďaka tomu, že sme niekedy prijali rozhodnutie, kam chceme patriť, aké sú naše hodnoty. Toto naše rozhodnutie je prejavom našej odvahy žiť slobodne, demokraticky a vziať budúcnosť do svojich vlastných rúk.
Dnes, a to je dôležité si uvedomiť, ani tá najsilnejšia, najväčšia krajina nedokáže čeliť výzvam, ako je bezpečnosť, migrácia, terorizmus, ale aj ekonomický raz. Naše krajiny nie sú samé. Sme členmi Európskej únie a členmi Severoatlantickej aliancie. Máme spojencov, máme priateľov.
Aliancia má veľký podiel na našich úspechoch. Nie je náhoda, že členské štáty Severoatlantickej aliancie sú úspešné krajiny. Nie je to preto, že by také do nej vstúpili, je to práve aj vďaka tomu, že do nej vstúpili. Investície ku nám prišli, lebo sa u nás investori môžu cítiť bezpečne. Bezpečnosť a obrana, to sú slová o dôvere. Dôvere občanov v nás politikov, že dokážeme zaistiť ich bezpečnosť. A tiež o dôvere k sebe navzájom, že každý z nás urobí všetko pre to, aby sme prispeli k spoločnej bezpečnosti. A ak by bolo jedného dňa potrebné, príde pomoc, vojaci nášho štátu budú brániť našich občanov rovnako ako občanov iných štátov. Že vojaci z iných štátov prídu v prípade potreby brániť náš štát. A toto je najsilnejšia záruka, ktorú vieme našim občanom dať.
Je pravda, že je našou absolútnou prioritou, aby bola kolektívna obrana efektívna. Aby odradila ktoréhokoľvek protivníka. Aby sme dokázali spoločne rýchlejšie reagovať na nebezpečenstvo. Aby naše sily boli lepšie vyzbrojené a dobre pripravené. Aby sme si dokázali plniť naše záväzky. Nie preto, že to niekto povedal. Ale preto, že chceme dať našim občanom pocit skutočného bezpečia.
Diskutovali sme aj o vývoji za našimi hranicami. O situácii na Ukrajine, o aktivitách Ruska. Aj o tom, aké je nebezpečné, keď sa porušujú pravidlá miery, keď sa bezpečnostná situácia zhoršuje a vypovedajú sa zmluvy, ktoré zaručovali aj našu bezpečnosť. Ale aj o tom, ako reagovať na to, keď konfrontácia a demonštrácia sily vytláča dialóg.
Možnože v tejto časti Európy nevnímajú občania ohrozenie obzvlášť intenzívne, ale počúval som od našich kolegov v Pobaltí, ale aj z Rumunska, Poľska, Bulharska, že ich občania majú reálne obavy. Vidia, čo sa deje na Ukrajine a okolo ich hraníc, v Čiernom či Baltickom mori. A oceňujú, že ako spojenci prispievame k ich bezpečnosti. A to je presne dôvod, prečo musíme vysielať do celého sveta, že sme jednotní a že vieme jeden druhému pomôcť.
Všetci sme súhlasili, že vojenské hrozby sú vážne, ale že to nie je to jediné, čomu dnes čelíme. Že musíme dnes venovať veľkú pozornosť napríklad novým technológiám, ktoré zavádzame. Komu ich zveríme do rúk, kto k ním má prístup a aké riziká z toho môžu vyplynúť.
Dnes čelíme klamstvám, pokriveným pravdám a šíreniu dezinformácií. Tieto majú za cieľ spochybniť základ nášho úspechu, našej bezpečnosti a stability. Ale tiež ovplyvniť našu schopnosť prijímať naše vlastné, suverénne rozhodnutia. Zhodli sme sa aj s expertmi, ktorých sme pozvali na naše stretnutie, že toto nie sú izolované incidenty, ale premyslené kroky, ktoré sú prítomné vo všetkých našich krajinách.
Dôsledkom týchto aktivít je, že aj u nás na Slovensko sa zrazu akoby začali šíriť hlasy, že my nie sme ani západ, ani východ, že sme niekde v strede, mostom, ktorý spája. Ale pravda je taká, že to ako sa dnes máme, je výsledkom nášho vlastného rozhodnutia patriť medzi demokratické, prosperujúce a slobodné krajiny. Ukazuje sa, že to bolo správne rozhodnutie. Preto musíme striktne odmietnuť akékoľvek strany, ktoré hovoria o akejkoľvek zmene nášho smerovania.
Dokonca počuť našich krajinách hlasy, aby sa vystúpilo z aliancie, aby sa vystúpilo z Európskej únie. Takéto snahy majú jediný zámer - uškodiť našim občanom.”
