Viacerí ruskí novinári sa snažia ďalej vykonávať svoju prácu z exilu

Viacerí ruskí novinári sa snažia ďalej vykonávať svoju prácu z exilu Ilustr. foto: Echo Moskvy

Potom, čo Rusko začalo 24. februára inváziu proti Ukrajine, tisíce Rusov opustili svoju krajinu. Ide o príslušníkov strednej triedy, podnikateľov, umelcov, ale aj novinárov, ktorí v krajine Vladimira Putina, kde nezávislá žurnalistika čelí čoraz tvrdším represiám, nevidia pre svoju prácu žiadnu budúcnosť, uviedla francúzska stanica RFI. Časť z nich sa uchýlila do Turecka, odkiaľ chcú pokračovať ďalej do Európy a ďalej informovať.

"Znenazdania sme si uvedomili, že naše stránky nefungujú. Po dvadsiatich minútach ruské tlačové agentúry vydali správy o tom, že Dožď a rádio Echo Moskvy sú zablokované," rozpráva jeden z novinárov nezávislého televízneho kanálu Dožď. "Potom zavolal náš bezpečnostný vedúci a povedal nám, že polícia príde každú chvíľu. Nechceli sme riskovať, že nás uväznia, a preto sme hneď odišli," dodáva.

Dmitrij si kúpil letenku na prvý let do Istanbulu, ktorý našiel. V panike si dokonca zabudol svoj kabát. Letenka ho stála veľa peňazí, ale nemal veľmi na výber. Turecko je totiž jednou z mála krajín, ktoré nevyžadujú od cestujúcich z Ruska vízum a ktoré neuzavreli svoje nebo ruským lietadlám. Na palube sa stretol s Valeriou, mladou kolegyňou zo stanice Dožď.

Podrobnosti:

"Bola som doma, keď sa ku mne dostala okolo 20. hodiny správa, že naše stránky sú zablokované. Oplakala sme to, ale dúfam, že bude môcť pokračovať naše vysielanie aspoň na platforme YouTube. Nikdy som si nemyslela, že budem musieť opustiť Rusko. Mohla som ale predpokladať, že budem musieť z Ruska odísť, pretože situácia bola veľmi zlá a veľmi napätá. Nikdy by som si nepredstavila, že si v priebehu piatich minút budem musieť kúpiť letenku," uviedla novinárka.

Keby zostali v Rusku, vystavili by sa títo novinári nebezpečenstvu, že skončia na 15 rokov vo väzení. Nový zákon umožňuje uväzniť novinárov, ktorí šíria "falošné správy" o "špeciálnej vojenskej operácii" ruských jednotiek na Ukrajine. Slovo "vojna" je v Rusku zakázané. Dožď, podobne ako ďalšie nezávislé médiá, musel prerušiť svoje aktivity. Desiatky jeho zamestnancov utiekli do zahraničia a zhruba dvadsať z nich do Turecka. Ubytovanie a stravovanie si musia zaistiť z prostriedkov, ktoré si stačili vybrať pred odchodom, a spoliehajú sa aj na pomoc tureckých kolegov. Západné sankcie im ale ďalej komplikujú život.

Valerija sa sťažuje, pretože jej platobná karta nefunguje. "To ma veľmi štve, pretože v Rusku karty Visa a MasterCard ďalej fungujú. Ale ľudia v zahraničí, ktorí nepodporujú túto vojnu a utiekli do bezpečia pred Putinom, ich karty používať nemôžu. To je väčší trest, než ktorému čelia niektorí z ľudí, ktorí spôsobili túto situáciu," tvrdí.

Dmitrij, Valerija a – ako tvrdia – ani žiadny z ich kolegov nechcú natrvalo zostať v Turecku. Chceli by získať vízum a odísť do niektorého európskeho štátu. Nežiadajú o humanitárne, ale o pracovné víza, aby mohli ďalej vykonávať svoju profesiu. Považujú sa za exulantov a nie utečencov.