Naopak zatvorenie reštaurácií a obchodov podľa nich prakticky nič neprinieslo. Enzo Weber a Tobias Hartl z Ústavu pre výskum pracovného trhu (IAB) to tvrdia v ich štúdii.

Uzavretie škôl a škôlok podľa dvojica viedlo k spomaleniu rastu potvrdených infekcií o 7,9 percentuálneho bodu, obmedzenie vychádzania o päť percentuálnych bodov a zákaz športových podujatí o 3,4 percentuálneho bodu. "Tieto dopady sú štatisticky vysoko signifikantné," píšu Weber a Hartl.

Žiadny podobný efekt naopak nenašli v prípade uzavretia reštaurácií, obchodov, kaderníctiev a ďalších podobných zariadení. Ich postupné otváranie by tak podľa výskumníkov nemalo viesť k výraznému zhoršeniu situácie.

Keďže nemecké spolkové krajiny prijímali rôzne opatrenia v rôznom čase, Weberovi a Hartlovi to umožnilo porovnať ich dopad.

Nevýznamný efekt dvojica prisudzuje tiež uzavretiu nemeckých hraníc, cez ktoré mohli do krajiny prísť len ľudia, ktorí k tomu majú "pádny" dôvod, napríklad práca.